a s krížom za sebou počúvam volania.....
V mysli plno myšlienok, no v očiach prázdno,
vo víre spomienok, rokmi vo mne čosi zhaslo....
Nevládzem utekať pred prízrakmi minulosti,
nechcem sa prizerať na pokrivené skutočnosti....
Ty vidíš moje rany...cítiš moju bolesť..
Tušíš môj strach....počuješ moje stony..
Vieš, že často neviem kam...aj keby som veľmi chcela..
Zaslepená tmou tohto sveta už nespoznávam krásu neba..
..už nevnímam tvoju ruku, čo snaží sa ma podoprieť..
..odišla som z tvojho raja a neviem sa vrátiť späť...
Hľadám k tebe opäť cestu... v ústrety clonám,
čo halia môj zrak do ilúzií týchto čias....
Nechcem veľa, no cítim, že je tu čosi viac....
Hľadám k tebe opäť cestu... v ústrety clonám,
chcem s tebou splynúť v jedno...však potkýnam sa...padám...
Stále ťa však hľadám ....hľadám tvoje svetlo,
čo od počiatku zmysel do životov nám vnieslo.
A tak...denne krotím svoju ľudskú temnotu...
....denne hľadám svoju pravú Božskú podstatu.
Zápasiac s démonmi hnevu...obáv...strachu....
chcú moju dušu a telo pochovať do prachu.
Chcú ma vidieť na kolenách s poníženým priznaním,
že „Strácam zmysel života a svoj cieľ už nevidím"
Snažím sa boj popierať...a nepriznať ich prevahu..
nedá sa viac predstierať.... no kde zobrať odvahu..?
Zoči-voči koncu...odďaľujem vlastný pád..
..potichu čakajúc, kedy príde na mňa rad.
Len slabý šepot, čo našiel cestu k môjmu srdcu..
hovorí „Nik nie je sám...a čo je víťazstvo pre jednu slzu?“
Veriac v moje rozhodnutia sa len ticho prizeráš..
Vetrom nesie sa tvoj hlas.... „Vzdáš sa a či odoláš“?
...LIA ZARET...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára