...a v sebeckých túžbach ti šliapala po prianiach.
Chcel si žiť iné, než čo si musel pri mne..
..chcel si ísť inde, než vracať sa vždy ku mne.
Odpusť, že som ťa pritesno zviazala...
Odpusť, že som ti na výber nedala..
Odpusť, že musel si sa mnohých vecí vzdať..
Obaja vieme, že viac už nemám ti čo dať.
Viem, že si nám veril a jasne videl našu budúcnosť,
no každý z nás sa zmenil a čo bolo, už skrátka nie je dosť.
Na našich základoch sa zjavili trhliny,
čo postupom času všetku snahu zborili.
Obaja tušiac, že čosi nám uniká,
sme vyriekli slová, ktorých bolesť nás prenikla.
Viem, že si sa snažil plniť mi sny,
...no teraz ti vravím odíď a ži!
Chcem, aby si vedel, že čo vravím je pravda...
..a že s mojou voľbou nekráčala zrada.
Keď nastal náš čas, ten zlomový okamih,
vtedy vynoril sa strach a prišli obavy.
..hľadal náznak nádeje v mojom prázdnom pohľade.
Zúfalo sa snažil.... hľadal záchytný bod,
ktorým ukázať mi chcel, aký chybný bol môj krok.
Hľadajúc čokoľvek, čoho by si sa smel chytiť,
si vystrašene šepkal, že všetko sa dá zmeniť.....
...že tiene sa stratia, len musíme veriť.
...že ostať bezo mňa je horšie než nežiť.
si sľuboval záruku, že oživíš náš vzťah..
...no oživiť mŕtve či zúrodniť púšť,
je pre mňa nemožné a ja ...musela som ujsť...
To, čo sme stvorili sa vo svete nestratí,
no jas spoločných dní sa k nám už nevráti.
A preto... naposledy ti kladiem ruky na tvár,
s pocitom zmierenia, že byť slobodným je dar.
Vždy som len kráčala za svojim šťastím...
Pulzuješ mi v srdci a máš v ňom svoje miesto...
..vždy zostaneš prvým, ktorý dostal sa tak blízko.
Dávam ti to miesto ochotne a vďačne...
...so slzami úľavy, že nová etapa sa začne.
Nech naša spomienka pocity privolá...
..a čo bolo krásne nech minulosť uchová..
...LIA ZARET...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára