...jasné či mizivé....no nepustím ich ...patria mi.
Možno spolu budeme blúdiť mesiace či roky,
no musíme sa pokúsiť robiť stále ďalšie kroky.
S prísľubom zajtrajška ti unikám z objatia...
....viem, že tieto spomienky sa nikam nestratia.
Chcem byť tou, ktorá má priania,
čo stoja za to a večnosti nebránia.
Dotykom bez slov...skúmam tvoje hranice,
prijímam tvoje masky...na mňa hľadiace.
Nesúdiac hľadím do všetkých komnát...
...snažím sa vidieť, chápať a spoznať.
Nechcem naše životy pritesno zviazať..
..nechcem ťa vidieť pod tlakom strádať.
Viem, že je ťažké spustiť svoj závoj bezpečia,
Viem, že je ťažké spustiť svoj závoj bezpečia,
no jeho zradné tiene našej láske nesvedčia.
Súhra našich sŕdc nám do taktu bije....
....spoločným krokom naša budúcnosť splynie.
S otázkami v očiach sa brodím tvojim vnútrom,
no s nádejou v zázrak a s priaznivým vetrom..
Blúdim týmto tvojim zvláštne jednoduchým svetom...
dúfajúc či všetok ten čas je dostatočným putom...
čo spojí nás naveky, čo odhodí prevleky,
čo vysloví slová.....“že ten pravý si práve ty.“
...LIA ZARET...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára