každý z nás zvažuje, na čo myslí ten druhý.
Skúmavo blúdim po vráskach v tvojej tvári,
snažím sa vidieť a nevynášať súdy.
Skladám ti závoj......nech vidíš ma jasne,
nech vidíš, čo ešte človek pred tebou znesie.
V zdanlivej kráse tohto náhleho ošiaľu,
živíme zdanie a padáme do klamu.
Niekedy slepota skĺzne z nášho zraku
a čo bolo skryté, pozdvihne z prachu.
A my zdesení z pravdy, ktorú nik z nás vidieť nechcel,
sme vyriekli slová, ktoré nik z nás predtým nesmel.
Zvuk týchto slov ľahko prekryl náš smiech..
..slová, čo spojili sa do bolestivých viet,
čo trhali nám vnútro bez akýchkoľvek výčitiek.
Obaja zvyknutí na čosi iné,
čakáme dokým môj svet k tvojmu priľne.
Možno stane sa tak, a pretnú sa naše svety
a cez váhu slov, čo sme vyslovili vtedy,
spoznám seba cez teba v odraze našich očí
a možno v novom rytme dňa sa náš svet opäť roztočí.
Nádherné propojení příběhu s obrázky :-)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem krásne..mala som šťastie na geniálneho fotografa, ktorý ma doteraz vždy zásobil množstvom úžasných fotiek...
OdpovedaťOdstrániťDíky vám si rád oprašuji slovenštinu, pro dnešní mladé Čechy je velkou ztrátou neznat tak krásný jazyk jako je ten váš a ještě, když jej použijete takhle. Držím palce v tvorbě. takjaka.blogspot.com
OdpovedaťOdstrániťTak to sa cítim poctená, že moje básne sú jedným zo spôsobov ako poukázať na slovenský jazyk u našich českých bratov :) ... som rada, že tieto rýmy nezostali nepovšimnuté a hlavne ďakujem za pozitívny ohlas..
OdpovedaťOdstrániť